MVMAREK VICIAN

PODNIKANIE · TVORBA · SKÚSENOSŤ

Môj životopis
nezačína diplomom.

Začal som podnikať ako osemnásťročný a skôr než školu som si vybral prácu. Z malej prevádzky postupne vznikli firmy, nápady, informačné systémy, knihy, dokumentárne filmy a projekty v dvoch štátoch.

Nechcem z toho robiť návod na úspech. Je to len môj príbeh — a výsledky nechávam hovoriť samy za seba.

Začať príbehDnes
Marek Vician
SÚČASNOSŤ / 2026
20+rokov praxe
2štáty
250+poskytovateľov
7 500používateľov denne
01

ZAČAL SOM SKÔR, NEŽ SOM BOL PRIPRAVENÝ

V osemnástich som začal z nuly.

Podnikanie som uprednostnil pred školou. Založil som Copygrafia, s.r.o. a Copygraf, s.r.o. a učil sa za pochodu — pri zákazníkoch, strojoch, ľuďoch, výplatách aj vlastných chybách.

Podnikanie v takom mladom veku bolo pre mňa zároveň školou aj hrou. Učil som sa na skutočných rozhodnutiach, no zároveň ma bavilo skúšať, vymýšľať a sledovať, čo všetko sa dá postaviť z ničoho.

Za desať rokov sa firmy rozrástli na 14 zamestnancov. Keď som mal približne dvadsaťosem, kúpil ich väčší hráč na trhu — spoločnosť FaxCOPY, a.s.

V tom čase som už vedel, ako firmu postaviť. Formálne vzdelanie som si však musel ešte dobehnúť. K tomu sa dostaneme neskôr.

Začiatky podnikania v roku 20052005 / prvá kopírka
Prvý zamestnanec v Copygrafii2005 / v devätnástich prvý zamestnanec
Marek Vician pri prevádzke Copygrafia2010 / Copygrafia

02 — DOBOVÉ MÉDIÁ

Na niektoré etapy sú najpresnejším archívom práve novinové články.

Som na ne hrdý, pretože nevznikli spätne. Zachytávajú konkrétne obdobia presne v čase, keď sa diali.

Článok Život 2008
ŽIVOT · 2008Veril si
Článok eProfit 2008
ePROFIT · 2008Mysli a vymysli
03

OSOBNÁ VYNÁLEZCOVSKÁ ČINNOSŤ

Nápad sa stal patentovaným vynálezom.

Bol som spoluautorom technického riešenia na dávkovanie a predaj nebalených pekárenských výrobkov — „rožkomatu“. Projekt sa dostal z prototypu do reálnej prevádzky.

Dobové články zachytávajú moment, keď sa z technickej myšlienky stal reálny produkt s prevádzkou, prvými zákazníkmi a pozornosťou médií.

OCENENIE2. miesto

Inovatívny čin roka 2015 · Technologická inovácia · súťaž vyhlasovaná Ministerstvom hospodárstva SR.

Pozrieť diplom ↗
Archívne video o rožkomate ↗
ČAS · 3. 9. 2015Prvý rožkomat na svete
KOŠICE:DNES · 2. 9. 2015Rožkomat slúži v Šaci

04 — POSTAVIŤ SYSTÉM

Prvú firmu som predal. Potom som začal budovať iný typ firmy.

Skúsenosť z riadenia prevádzok ma priviedla k informačným systémom. Chcel som, aby softvér nevytváral ďalšiu prácu, ale aby zložité procesy zjednodušoval.

DODS SYSTEM, s.r.o.
so sídlom Vajanského 58 v Piešťanoch

DODS je informačný systém pre sociálne služby, ktorý v jednom prostredí eviduje opatrovateľskú, ošetrovateľskú a sociálnu prácu. Prepája dokumentáciu, plánovanie, financie, fakturáciu, dochádzky, sklady, úlohy aj ďalšiu prevádzkovú agendu.

V praxi ide o komplexný a komplikovaný svet, ktorý sme zjednodušili do jedného programu — systému, ktorý riadi celé domovy pre seniorov a sociálne služby a je prepojený aj so zdravotnými poisťovňami.

250+poskytovateľov sociálnych služieb
7 500ľudí používa systém každý deň
Facebook DODS ↗dods.sk ↗
Prezentácia DODS na konferencii sociálnych služieb 2024

CODUS sp. z o.o.
Centrum Oprogramowania dla Usług Społecznych
ul. STAWY, nr. 5
WARSZAWA, 02-467

CODUS vznikol ako poľská vetva rovnakého riešenia. To, čo fungovalo na Slovensku, sme preniesli aj do Poľska — s lokálnymi pravidlami, procesmi a jazykom.

DODS a CODUS dnes operujú v dvoch štátoch s rovnakou myšlienkou: technológia má pomáhať ľuďom v sociálnych službách, nie ich brzdiť.

Facebook CODUS ↗codus.pl ↗
Prezentácia CODUS v Poľsku
05
Marek Vician pri prezentácii

ROZŠÍRIŤ HRANICE

Firma môže vzniknúť na jednom mieste. Nemusí tam zostať.

Od prevádzky v Košiciach sa cesta postupne rozšírila k prezentáciám, odborným konferenciám, Poľsku a medzinárodným obchodným kontaktom.

Na tejto etape ma najviac zaujíma schopnosť preniesť skúsenosť do iného prostredia — s inými pravidlami, jazykom a očakávaniami.

Medzinárodné pracovné stretnutie
06

TO, ČO SOM ODLOŽIL, SOM NESKÔR DOBEHOL

Najprv práca. Potom škola.

Keď som v osemnástich začal podnikať, strednú školu som nedokončil. Práca mala vtedy pre mňa prednosť.

Neskôr som si maturitu doplnil a pokračoval vo vysokoškolskom štúdiu. V roku 2022 som ukončil magisterské štúdium práva. Dnes je formálne vzdelanie pokračovaním skúseností, nie ich náhradou.

18

podnikanie pred školou

25

doplnená maturita

2022

Mgr. · právo

Dobová mediálna grafika k maturiteArchívne video · po zobrazení tejto sekcie sa prehrá automaticky

07 — NIEKTORÉ SKÚSENOSTI SOM NAPÍSAL

Som autorom týchto kníh. Vo voľnom čase rád píšem a tvorivosť považujem za základ života.

Nepíšem preto, aby som si robil zbierku titulov. Písanie je pre mňa ďalší spôsob, ako premýšľať, pomenovať skúsenosť a pretaviť ju do príbehu alebo myšlienky.

Marek Vician pri spoločenskej udalosti

Najskôr vznikla Motivačná kniha o podnikaní — osobná a praktická kniha o organizácii firmy, rozhodovaní a zodpovednosti. Potom prišla Biela zástava, teda úplne iný žáner. Tvorivosť ma baví práve preto, že sa nemusí zmestiť iba do jednej formy.

Motivačná kniha o podnikaní
2020 · NON-FICTION

Motivačná kniha o podnikaní

Kniha postavená na vlastných skúsenostiach s riadením firmy, systémami, rozhodovaním, chybami aj vnútornou disciplínou.

Martinus ↗Panta Rhei ↗
Biela zástava
2021 · ROMÁN

Biela zástava

Detektívny román inšpirovaný skutočnými udalosťami. Druhá vlastná kniha a dôkaz, že tvorivosť nemusí ostať v jedinom žánri.

Martinus ↗Panta Rhei ↗

08 — A NIEKTORÉ PRÍBEHY SOM NATOČIL

Filmy tvoríme radi spolu. A Veľkofilm sa časom stal našou značkou.

Film pre mňa nikdy nebol odbočkou. Bol prirodzeným pokračovaním tvorivosti, podnikania a potreby zrozumiteľne vysvetľovať aj zložité témy.

Marek Vician a Zuzana Šeminská pri spoločnej tvorbe

S manželkou sme sa vďaka firme a filmovaniu aj spoznali. Zuzana mi zavolala, že chce náš systém — a o mesiac sme už spolu tvorili prvé Veľkofilmy.

Názov Veľkofilm vznikol s nadsádzkou. Mnohí nám hovorili, že to predsa nie je veľkofilm. My sme to mysleli práve vtipne: v dobe krátkych reels sme začali robiť dlhé, hodinové dokumenty na témy, ktoré predtým takmer nikto nespracoval v takejto forme.

Tak sa z nadsádzky stala značka. A preložený Veľkofilm o štandardoch kvality vyšiel dokonca aj v Poľsku pod názvom Film o standardach jakości w usługach społecznych.

4 FILMY

Vyberte si film. Celý obraz je klikateľný a otvorí prehrávanie na YouTube.

Marek Vician a Zuzana Šeminská pri projekte Veľkofilm o štandardoch kvality 02 PREHRAŤ FILM ↗ SOCIÁLNE SLUŽBY · 2020Veľkofilm o Štandardoch Kvality v Sociálnych Službách
Odpremiérované 21. 10. 2020YouTube ▶

Jedinečný projekt svojho druhu, v ktorom sme spolu s odborníkmi spojili názory do vizuálnej a zrozumiteľnej formy. Cieľom bolo edukovať poskytovateľov sociálnych služieb, ich riaditeľov, zamestnancov, odbornú a akademickú obec aj širokú verejnosť.

Tento film sme tvorili spolu s mojou manželkou Zuzanou Šeminskou — a presne pri takýchto projektoch sa ukázalo, že tvoríme radi spolu.

Martinus ↗
Marek Vician a Zuzana Šeminská pri spoločnej tvorbe Veľkofilmu o schizofrénii 03 PREHRAŤ FILM ↗ DUŠEVNÉ ZDRAVIE · 2021Veľkofilm o schizofrénii
57 161 zhliadnutí · Odpremiérované 9. 5. 2021YouTube ▶

Schizofrénia je duševné ochorenie. Spolu s odborníkmi sme spojili názory do zrozumiteľnej formy tak, aby vznikol edukačný dokument pre pacientov, ich blízkych, odbornú, akademickú aj širokú verejnosť.

Námet a scenár: Mgr. Zuzana Šeminská · Réžia: Bc. Marek Vician. Aj tento film vznikol ako spoločná tvorba nás oboch.

Martinus ↗
09

REALITNÝ A INVESTIČNÝ PROJEKT

Niektoré projekty sa nedajú naprogramovať. Treba ich postaviť.

Villa Vician je obnova budovy z roku 1938 v centre Piešťan — jedno miesto, rok času a obrovský rozdiel.

S manželkou Zuzanou Vician Šeminskou sme sa rozhodli vrátiť život pôvodnej budove pri Krajinskom moste. Projekt sa dostáva do záveru prvej etapy a prvé apartmány už slúžia hosťom.

Na webe villavician.sk je vidieť, ako projekt žije dnes. Priložená fotografia zachytáva malú „pikošku“ z rekonštrukcie: rovnaké miesto pred obnovou a po nej (rozdiel jeden rok).

villavician.sk ↗

10 — ČO MA TÁ CESTA NAUČILA

Nie návody na úspech. Skôr myšlienky, ku ktorým som sa dopracoval vlastnou cestou.

Tieto princípy vychádzajú z mojej knihy aj z reálnych skúseností, ktoré som si musel odžiť v podnikaní a živote.

01

Rozhodnúť sa rýchlo a vyštartovať.

Ak stojíte na rázcestí a neviete sa rozhodnúť, dôležité je vyraziť. Cieľ cesty môžete neskôr prehodnotiť, ale čas premárnený iba na váhanie sa už nevráti.

02

Vyhrnúť rukávy a začať.

Nebol som z tých, čo si vopred komplikovane prepočítavajú každý krok. Jednoducho som vyhrnul rukávy a robil všetko najlepšie, ako som vedel.

03

Úspech nepríde z knihy ani z filmu.

Kniha, film či prednáška môžu priniesť inšpiráciu, ale výsledok vždy stojí na odvahe konať a na ochote pracovať.

04

Učenie sa nekončí.

Podnikanie, právo aj tvorba ma naučili jednu vec: keď si človek myslí, že už všetko vie, práve vtedy sa prestal posúvať.

@principy_marekvician ↗

11 — VO VOĽNOM ČASE ZBIERAM

Veci, ktoré nesú príbeh.

Nie ako dekoráciu úspechu. Skôr ako technický a kultúrny archív toho, čo ma dlhodobo baví.

MECHANIKA POHYBU

Osem veteránov. Najmä Chrysler LeBaron.

Americké autá ma sprevádzajú od mladosti. V zbierke dnes vlastním osem historických vozidiel, prevažne modely Chrysler LeBaron. LeBaron pre mňa nie je iba automobil — je to kus životného štýlu, ktorý ma sprevádza desaťročia.

Môj obľúbený je Chrysler LeBaron GTC 3.0 V6. Mám ho už dvadsať rokov a práve tento kúsok je pre mňa osobne najbližší.

Oldsmobile Delta 88, 1979 · 5,7 V8.
Chrysler LeBaron Executive Stretch, 1986 · 2,5 Turbo — mimoriadne vzácna limuzína — v modelovom roku 1986 vzniklo približne 138 kusov. Takýto Chrysler vlastnil Frank Sinatra a exemplár spájaný s prezidentom Richardom Nixonom je vystavený v Nixon Presidential Library. Jeden kúsok vlastním už aj ja.

@veterany_marekvician ↗
Marek Vician a Chrysler LeBaron GTC 3.0 V6 v roku 20082008 · môj obľúbený LeBaron GTC 3.0 V6
Marek Vician pri veteráne Oldsmobile Delta 88Oldsmobile Delta 88 · 1979 · 5,7 V8
Marek Vician a Chrysler LeBaron Executive StretchChrysler LeBaron Executive Stretch · 1986 · 2,5 Turbo
Zbierka písacích nástrojovMontblanc Friedrich II The Great
MECHANIKA RUKOPISU

Luxusné a historické písacie nástroje.

V malej súkromnej zbierke mám dvanásť certifikovaných písacích nástrojov, prevažne Montblanc. Niektoré ma zaujali remeslom, iné limitovanou edíciou alebo príbehom a provenienciou.

Marek Vician

DNES

Nechcem mať jednu nálepku.

Podnikanie, právo, informačné systémy, medzinárodné projekty, nehnuteľnosti, knihy a dokumenty sú rozdielne oblasti. Spája ich však rovnaká potreba: pochopiť problém, vytvoriť riešenie a dotiahnuť ho do reality.

Príbeh ešte nie je dokončený.

POKRAČOVANIE

Kam tá cesta povedie ďalej, ešte celkom presne neviem.

Keď som mal osemnásť, netušil som to celkom presne tiež.

Iba som mal — a vždy mám — nutkavú potrebu ísť ďalej a makať.

Ono to je fakt veľmi zaujímavé. To je život!

+421 944 904 490Instagram ↗Facebook ↗Video profil ↗

ŽIVOT · 2008

Veril si

Marek Vician (22) je jeden z najmladších podnikateľov na Slovensku. To on pred štyrmi rokmi „pokazil“ v Košiciach trh s kopírovaním dokumentov, keď formát A4 začal robiť za korunu. A takto jeho služba funguje dodnes.

Samozrejme, jeho CopyGrafia sa pre nízku cenu a vysokú kvalitu stala najvyhľadávanejšou kopírovacou službou v meste. „Už rok a pol som nekopíroval, mám na to ľudí,“ hovorí ambiciózny mladík. Jeho košická firma teraz už úspešne funguje bez jeho prítomnosti, chodí do nej len občas. Je moderne a reprezentatívne zariadená, no jej majiteľ vždy s láskou očami pohladí svoj biely písací stôl, ktorý mu ako chlapcovi kúpila babka.

V štrnástich 5-tisíc mesačne

Marek vyrastal vo veľmi ťažkej finančnej situácii, otca takmer nepoznal, pretože od rodiny veľmi skoro odišiel, a mama, vyučená krajčírka, sa sama s chlapcom mala čo oháňať. Neraz ju v noci vídal zo zúfalstva plakať. Navyše bol poriadne problémový. V siedmej triede začal zo školy nosiť štvorky a psychológ sa vyjadril, že je nadpriemerne inteligentný a antiautoritatívny. Podnikanie však mal v sebe už vtedy.

S kamarátom ako trinásťročný na kolene vydával časopis a predával ho ľuďom v meste. V deviatej triede cez jarné prázdniny si vybavil prvý vážnejší kšeft. Nápad dostal pri sledovaní televízneho reklamného vysielania. Zašiel za jeho šéfom a ponúkol mu, že je ochotný preňho robiť mapové stránky. Pýtal za to skromných sedemsto korún. Majiteľ vysielania bol korektný a povedal mu, že ak stránky spraví dobre a bude sa o ne starať, dá mu mesačne päťtisíc. Zakrútila sa mu hlava, keď si premietol, že mama za sedemtisíc musí pracovať celý mesiac a on svoj zárobok získa za pár hodín. Cestou domov si spieval a tancoval. Z dobrého obchodu sa tešil iba dva mesiace, pretože mame sa nepáčilo, ako zanedbáva školu, a zatrhla mu to.

Tvoril na hrane zákona

Ako zlý žiak na základnej škole neuvažoval nad vyšším vzdelaním. Škola ho nebavila. Myslel si, že vysoká škola človeka pripraví akurát na to, aby sa stal poslušným zamestnancom. V brožúrke o stredných školách vyčítal, že najmenej uchádzačov sa hlási na knihviazačstvo, domyslel si, že tam by ho prijali aj so štvorkami, a navyše profesia sa mu zdala príťažlivá. Mama protestovala. Napokon šiel na SOU telekomunikácií vyučiť sa za elektrotechnika.

Niektoré odborné predmety ho bavili natoľko, že v komunikačných sieťach hľadal netradičné riešenia. Skontaktoval sa s hackermi a počas stredoškolskej odbornej činnosti zbieral informácie, ktoré sa podľa článku dali zužitkovať až na hrane zákona. Videl v tom príležitosť na tvorivosť. Kamarátom a spolužiakom vedel poradiť, kde by si privyrobili, a zrodil sa nápad založiť brigádnické centrum. Prenajal si maličkú búdu v obchodnom dome, odkiaľ vybavoval a sprostredkúval brigády, napríklad umývanie chodieb v bytových domoch. Začalo to klapať, no na úkor školy. Čoraz viac absentoval a v druhom ročníku učilišťa sa so štúdiom rozlúčil a bol stopercentne rozhodnutý, že chce podnikať.

Osemnástka so živnosťou

Mama mu dala podmienku: „Alebo budeš chodiť do školy a bývať so mnou, alebo si podnikaj, ale choď mi z domu!“ Odvážne prijal druhú alternatívu. „Prespával som u kamarátov, ale aj na stanici,“ spomína Marek na veľmi ťažký začiatok. Spriatelil sa s podnikateľom starším o vyše desať rokov, ktorému sa tiež nepáčilo, že nechal školu, ale pomohol mu. Dal mu do prenájmu miestnosť, kde mohol pracovať. Potom šiel do Česka, aby si trochu zarobil, kúpil si svoju prvú kopírovačku a robil s ňou v prenajatej miestnosti s rozlohou štyri štvorcové metre.

Skoro však zistil, že toto nie je to, čo chcel. Keď celý deň stojí za strojom, nestíha hľadať slušné zákazky. Časom si prenajal iný priestor a aby mal za čo platiť nájomné, po nociach roznášal letáky. Stretol bývalých spolužiakov, ktorí sa vracali zo zábavy a smiali sa mu. „Nič som si z nich nerobil, pretože som už mal svoj cieľ a veril som si,“ rozpráva. Priatelia, úspešní podnikatelia, ho v optimizme podporovali. Živnostenský list získal deň po dosiahnutí osemnástky.

Rozbehol ďalší biznis – vyučovanie angličtiny, hoci jazyk nevedel tak dobre, aby ho mohol učiť. Dal si inzerát a pri prvom záujemcovi zistil, že môže fungovať ako organizátor a nájsť lektora. „To nie ja budem učiť, máme svojich lektorov,“ vysvetlil. Domov šiel peši, pretože nemal ani na autobus, a zavolal kamarátke, ktorá bola výborná v angličtine. Tá získala lepšiu prácu a on zisk, hoci v skutočnosti neučil.

„Podnikanie je o rozmýšľaní. Chce to vytvoriť systém. Baví ma to. Dnes si už neviem predstaviť, že by som bol niečím iným ako podnikateľom. Napĺňa ma to a verte, peniaze nie sú motív,“ pokračuje.

Stále za korunu

Po štyroch rokoch podnikania má Marek dobre vybudované košické pracovisko a pred pol rokom založil ďalšie v Prešove. Už má vlastné kvalitné kopírovacie stroje a zamestnáva štyroch ľudí. Košické pracovisko beží aj bez jeho prítomnosti. Napriek tomu, že ceny energií vzrástli, stále „ástvorku“ kopíruje za korunu. Našiel si výhodného dodávateľa, ktorého dokonca odporúčal konkurencii, no tá mu musela sľúbiť, že službu bude robiť drahšie než za korunu, takže stále na trhu s kopírovaním dokumentov kraľuje.

Prešov si vyhliadol ako vysokoškolské mesto a vybavuje si prenájom priestorov na kopírovaciu službu v blízkosti univerzitného areálu. Robí pre architektov, no získavanie tejto klientely mu dáva neraz zabrať. Seriózni obchodní partneri majú tak trochu zábrany pred jeho mladosťou, hoci jeho firme čoraz častejšie pribúdajú priaznivé ohlasy – pracuje kvalitne, za prijateľné ceny a dodržiava termíny.

Bezdomovci, galéria, upratovanie

Marek okrem kopírovania rozširuje svoje podnikateľské aktivity. Kúpil stroj na popcorn a v Prešove na Hlavnej zamestnal slušného bezdomovca, samozrejme, so zdravotným preukazom. „Viete, aký je to úžasný pocit, niekomu pomôcť? Ten človek si zo zárobku za prvý deň mohol konečne kúpiť topánky. Ak bude dobre pracovať, mesačne si takto zarobí desaťtisíc korún a verím, že sa pozbiera.“

Rád by časom vytvoril neziskovku, ktorá by bezdomovcom poskytla bývanie. Zaútočil dokonca na Vysoké Tatry. V Starom Smokovci v polovici decembra otvára spolu s priateľkou výtvarníčkou Janou Šofrankovou galériu, ktorá bude niesť jej meno. Budú v nej nielen vystavovať a predávať umelecké diela, ale aj nezvyčajne vypĺňať čas ľuďom, ktorí sú v Tatrách napríklad na liečení a veľa činností im neponúkajú. Upratovací servis, aký dosiaľ funguje v Košiciach, mieni založiť aj v Prešove.

„Úspech v podnikaní príde vtedy, ak vymyslíte niečo, čo tu ešte nie je,“ taká je Marekova zásada. S jeho podnikaním sa už zmierila aj mama. Podaroval jej kopírovačku, na ktorej pracuje, a je spokojná.

Textová verzia bola prepísaná z priloženej tlačovej dvojstrany; zalomenie, fotografie a sprievodné popisky sú vynechané.

ePROFIT · 25. 6. 2008

Mysli a vymysli

Marek Vician, konateľ spoločnosti Copygrafia, nie je podnikateľský bard. Je vo veku, keď sa aj víno považuje ešte za mladé. Dôležité však bolo, že sa narodil do času, keď podnikanie nebolo podozrivé.

„Prišiel som na to, že už nemám priateľov, iba obchodných partnerov. Zistil som to, keď ma spolužiaci začali ohovárať. Stretol som ich, keď sa išli zabávať do mesta a posmievali sa mi, že vylepujem letáky. Stále verím, že niečo dokážem. Také situácie mi dávajú silu a energiu... Som na ceste k splneniu sna, byť niekedy v budúcnosti prezidentom skupiny firiem, ktorý sa vzdá všetkých platov a bude fungovať len v čestnej funkcii. Možno to znie teraz smiešne.

Teraz podnikáme v Košiciach. Na jeseň som sa bol poobzerať v Prešove a Bratislave. Myslím si, že ak si niekto trúfne na Bratislavu, potrebuje mať hotové peniaze. V hlavnom meste je viac práce. Všetky tie veľké billboardy a reklamy prídu do Košíc neskôr, ale prídu. Povedal som si, že to skúsime v univerzitnom Prešove. Začali sme aj premýšľať o marketingu, bavíme sa o psychológii predaja. Doteraz som sa naháňal a ukázalo sa, že väčšiu a lepšiu zákazku získam, ak oslovím správnym spôsobom správneho človeka.

Meníme aj organizáciu. Sme prvá kopírovacia služba otvorená cez víkend od desiatej do sedemnástej. Vyhovuje to študentom, často chodievajú cez víkend projektanti. Zákazky už prijímame aj internetom. Zákazník priamo na webe začiarkne veľkosť, farebnosť a ďalšie vlastnosti kópie, nápad sa dobre ujal.“

Konkurencia a spolupráca

„Raz som zašiel ku konkurencii a dal som si prefotiť dve strany. Popritom som sa snažil zistiť, či používajú rysografickú tlač. Vtedy boli v Košiciach tri také stroje, z toho jeden u mňa. Dali sme sa do reči a dostal som ponuku, že mi budú posielať klientov na rysografiu. Za províziu, samozrejme. Ryso funguje tak, že sa vypáli negatív a jedna kópia potom nestojí tridsať, ale šesť halierov. Pri tisícke kópií sú náklady len 60 korún na farbu. Ako sme sa bavili, prišla reč aj na to, že niekto v okolí kazí trh, lebo kopíruje za korunu. Priznal som sa, podal mi ruku a naznačil, že už sa nemáme o čom rozprávať.

Kolega konkurent kopíroval za korunu päťdesiat. Korunu platil firme, ktorá mu prenajímala stroje. Okolo 18 halierov ho stál list papiera. Z 32 halierov, ktoré mu ostali, nezaplatil ani len nájom a plat zamestnanca. Ponúkol som mu služby svojich dodávateľov, ktorí stroje a materiály predávajú za menej. Napokon sme sa dohodli, našli sme situáciu, aby sme obaja víťazili. Keď sme sa dohodli, kolega povedal: ‚Tak toto sa mi ešte nestalo.‘“

O systéme a rozmýšľaní

„Podnikanie je o tom, ako vytvoriť systém. Podnikanie je o rozmýšľaní. Keď som kopíroval za korunu, stresoval som sa a pracoval aj po nociach. Rozpadlo sa mi súkromie, ani teraz nemám čas pre seba. V podnikaní sa menia aj vzťahy v rodine. Niekedy na mňa boli doma zlí, ale dali mi ultimátum: buď škola alebo odchod z domu. Prespával som kade-tade. Neskôr, keď zistili, že to myslím vážne a že to moje podnikanie nie je len pubertálny úlet, začali mi pomáhať. Dokonca u mňa chvíľu pracovala aj mama.

Neviem si dnes predstaviť, že by som nebol podnikateľom. Radšej by som nebol ničím, keby som nemal podnikať. Napĺňa ma to a peniaze nie sú motív. Stále mám príjem desaťtisíc korún, hoci sme robili obrat aj cez dvestotisíc. Máme stroje za dva milióny korún, myslíme čoraz viac na rozvoj firmy ako na osobnú spotrebu. Veľa vecí by som už asi robil inak ako na začiatku. Prišiel som na to, že hoci sme robili obrat stotisíc korún, zisk sme mali len okolo päťtisíc. Myslel som si, že všetko je o cene, teraz už viem, že najmä o kvalite a marketingu.“

Hrdosť a zodpovednosť

„Mám troch interných zamestnancov. To sú tí, čo sú tu od rána do večera. Mal som devätnásť rokov, keď som zamestnal štyridsaťdvaročnú pani. Bol to svojím spôsobom šok, bol som na seba pyšný a aj som cítil zodpovednosť. Mám pocit, že tie prvé zamestnávateľské skúsenosti mi pomohli pochopiť zmýšľanie zamestnanca. Rozmýšľam o tom stále a často sa o tom vo firme rozprávame. Dal som ľuďom istotu. Vypracovali sme si pracovný poriadok, máme pravidlá na rast odmien. Vo firme sú dve ženy, ktoré kopírujú, a tretí je obchodný zástupca. O administratívu sa teraz starám ja, ale rád by som už kompetenciu preniesol na jednu z kolegýň.

Veľmi ťažké sú chvíle, keď má firma málo práce. Poviem jednej zo zamestnankýň – choďte domov? Nie, to som nechcel, riskoval by som, že ak sa náhodou objaví projektant so zákazkou za šesťdesiattisíc a budem ho musieť odmietnuť, lebo prácu nemá kto urobiť. To je hlúpe. Firma musí mať ľudí. Utiahol som to, siahol som do rezerv, šetrili sme, kde sa dalo. Ľuďom som to vysvetlil a mám pocit, že vo firme funguje spolupatričnosť. Pochopil som, že práca dáva človeku chuť do života.“

Začiatok v štrnástich

Prvý kontakt s podnikaním som mal v štrnástich rokoch. Ponúkol som jednému podnikateľovi webovú stránku s prezentáciou spoločnosti. Zarobil som prvých päťtisíc korún. Potom som tri roky programoval, ale prišiel som na to, že ma viac baví stretávanie s ľuďmi. Nechal som strednú školu v druhom ročníku, lebo som chcel podnikať. Mal som osemnásť rokov a jeden deň, keď som dostal živnostenský list.

Raz som si dal inzerát, že doučujem angličtinu. Prihlásila sa jedna pani, že chce doučovanie pre syna. Rýchle som napísal zmluvu, prefolil učebný plán, všetko vysvetlil a napokon dal číslo účtu, na ktorý treba platiť. Hneď mi predstavila synovia a mali sme začať. Nie že by som vtedy nevedel po anglicky, ale nebol som vôbec pripravený niekoho učiť. „Prepáčte pani, ale na to my máme lektorov, vy si len povedzte, kedy a kde má prísť,“ improvizoval som, lebo žiadneho lektora som v zálohe nemal.

Bod zlomu. Bola to zlomová chvíľa. Prišiel som na to, že nejde len o „oblbovanie“, ale že rokovania o kúpe tovaru alebo služby berú ľudia dosť vážne. Narýchlo som presvedčil kamarátky, ktoré sa dobre učili a navyše boli študovať aj vonku. Vznikla sieť a pochopil som, že základom je myšlienka.

Prvá kopírka bola požičaná, firma mala štyri štvorcové metre. Denne sme s priateľkou utŕžili okolo sedem stovák. Potom mi známy prenajal copy-štúdio za 28-tisíc mesačne. Robili sme šesťdesiat- až sedemdesiattisícové tržby. Majiteľ štúdia vyhodil zamestnancov a nechal pracovať nás. Chcel nám pomôcť, dal nám prácu, my sme mohli pokojne žiť. Vtedy som si uvedomil, že on urobil dobrý a ja zlý obchod. Pri kopírke som stál od rána do večera a nemal som čas zháňať zákazky. Myslím si, že podnikanie je o tom vyjednávať a uzatvárať obchody.“

Textová verzia bola prepísaná z priloženej tlačovej dvojstrany; grafické prvky a inzercia sú vynechané.

ČAS · 3. 9. 2015

Prvý rožkomat na svete

Košice – Vmesti sa doň až tisíc rožkov! Rožkomat v plnej prevádzke nájdete v šacianskom supermarkete Fresh. Stretol sa s veľkým záujmom. Ľudia si pochvaľujú jednoduchú rýchlu obsluhu a istotu, že čerstvé pečivo pred nimi nik neobchytal. Praktický vynález už zaujal veľké obchodné reťazce nielen zo Slovenska.

Partia Košičanov na čele s Marekom Vicianom (29) a Ladislavom Petrášom (42) pracovala na vývoji rožkomatu štyri a pol roka. „Prototyp vznikol na Technickej univerzite v Košiciach,“ vraví Vician. Zásobník inžinieri rozdelili na osem komôr, aby sa teplé rožky vlastnou váhou nepopučili. „Rožkomat si už okrem toho vie aj sám pomôcť v prípade, že by sa mechanizmus upchal rožkami,“ pokračuje ambiciózny Košičan.

Prvý rožkomat na svete vynálezcovia umiestnili do supermarketu Fresh v Košiciach-Šaci. Má kapacitu asi tisíc rožkov. Vyrobili ho výlučne slovenskí dodávatelia za 14-tisíc eur. Predpokladajú, že cena by pri väčšom množstve kusov mohla klesnúť.

„Ľudia na rožkomat reagujú pozitívne. Oceňujú hygienu predaja. Odpadá aj počítanie pečiva pri pokladnici. Máme vlastnú pekáreň, čerstvé pečivo priebežne dopĺňame,“ zhodnotil vedúci predajne Peter Hubka (37).

O automat sa už zaujímajú obchodné reťazce nielen zo Slovenska, ale aj z Nemecka a Ruska. „Momentálne rokujeme. Oslovili nás dokonca aj s ponukou na odpredaj celého patentu,“ prezradil Vician.

Textový prepis článku z priloženej tlačovej strany. Ankety kupujúcich a grafická infografika sú ponechané v obrazovej verzii.

KOŠICE:DNES · 2. 9. 2015

Rožkomat slúži v Šaci

Dlho očakávaný košický patent sa včera dočkal uvedenia do prevádzky. Patentom chránený prvý rožkomat je konečne v prevádzke. Inštalovali ho včera v supermarkete Fresh v Košiciach-Šaci. Záujem o novinku bol veľký.

„Doteraz žiadne podobné zariadenie neexistovalo. Ľudia chytali pečivo rukami, čo bolo nehygienické a dokonca protizákonné,“ povedal pred časom Marek Vician, prokurista spoločnosti Patent Pending, s. r. o. z Košíc, ktorá zariadenie vyvinula a aj naň získala patent. Košičania majú svoj patent chránený v SR, ale aj v ČR, Rakúsku, Maďarsku, Rusku, Ukrajine, Nemecku, Poľsku, taktiež vo Svetovej organizácii duševného vlastníctva v Európskom patentovom úrade.

„Zariadenie sme vyvíjali štyri roky,“ dodal Vician. Vychádzali sme z dikcie zákona, že predajca je povinný zabezpečiť predaj nebaleného pečiva prostredníctvom technických zariadení. „Žiadne technické zariadenie v obchodoch nie je, preto sme sa rozhodli vyrobiť ho sami,“ povedal.

Dávkovač pečiva funguje podobne ako napríklad automaty na nápoje. Zákazník si vyberie druh pečiva, počet, stlačí príslušné tlačidlo a do vrecúška mu prístroj vydá tovar a tiež čiarový kód pre pokladnicu. Prvý „rožkomat“ alebo „Zariadenie na dávkovanie nebalených pekárenských výrobkov“ bol úspešne vyrobený a včera nainštalovaný v prvej maloobchodnej predajni v Košiciach-Šaci, v supermarkete Fresh.

„Myslím, že bolo dobre, že sme inštalovanie stroja naplánovali na sviatočný deň. Ľudia prichádzajú k novinke, zväčša ju už z médií poznajú a skúšajú si, ako sa ovláda. Prichádzajú aj rodiny, rodičia ukazujú svojim deťom, ako sa to ovláda. Pre nás, autorov vynálezu, to bolo veľmi milé,“ doplnil Vician.

Rožkomat vzbudil záujem nielen na Slovensku. „Jeden nemecký obchodný reťazec má záujem o takéto zariadenie vyrobené presne na mieru pre túto spoločnosť,“ pochválil sa mladý prokurista.

Textový prepis článku z priloženej tlačovej strany; fotografie a obrazové popisky sú vynechané.

 Zväčšený archívny materiál